audit - účtovníctvo - podnikové poradenstvo

Elektromobil v účtovníctve

4.11.2019 13:19

Elektromobil je predmetom úpravy viacerých právnych predpisov. Keďže prioritne ide o vozidlo určené na prepravu osôb a tovaru, bude sa na neho vzťahovať zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje elektromobil ako vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Daň sa určuje v závislosti od výkonu motora v kW a k nej prislúchajúcej ročnej sadzby dane prepočítanej na mesiace, v ktorých bolo vozidlo využívané na podnikateľské účely. Aktuálna ročná sadzba dane má hodnotu nula, tzn. že daň sa za elektromobil neplatí. Uvedené avšak neznamená, že daňové priznanie nie je potrebné podať (aj keby účtovná jednotka vlastnila iba elektromobily), pretože napr. o výdavkoch na prevádzku takéhoto vozidla účtovná jednotka účtovala v účtovnom období.

Preukazovanie spotreby elektrickej energie      

Pri účtovaní elektromobilu z pohľadu jeho obstarania, zaradenia do používania a odpisovania  ako dlhodobého hmotného majetku účtovnej jednotky sa na neho primerane vzťahujú zákon č. 431/2002 Z. z.  o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tzv. postupy účtovania pre podnikateľov v sústave jednoduchého (č. MF/27076/2007-74) alebo podvojného účtovníctva (č. MF/23054/2002-92). Pokiaľ ide o spotrebu pohonnej látky, ktorou je v prípade elektromobilu elektrina, bude sa pri jej účtovaní a vykazovaní na daňové účely, na rozdiel od motorových alebo hybridných vozidiel, postupovať v niektorých prípadoch odlišne.     

Elektromobil je možné nabíjať:

  • v nabíjacej stanici, v ktorej sa získa účtovný doklad, ktorý je zároveň považovaný za daňový výdavok alebo
  • nabíjaním na báze striedavého prúdu (čiže klasická zástrčka) – prostredníctvom faktúry za elektrickú energiu (elektrárne zatiaľ nemajú špeciálnu sadzbu pre odber elektrickej energie špeciálne pre tieto vozidlá).

Spotrebu elektrickej energie elektromobilu je možné preukazovať:

  • vlastným meraním  (pri ktorom je potrebné viesť knihu jázd) – spotreba preukázaná na základe vlastnej internej smernice, ktorou sa preukáže skutočná spotreba a postup, akým bola táto spotreba zistená, napr. vlastná nabíjacia stanica. Pri tomto spôsobe určenia spotreby elektrickej energie je potrebné na účely správneho zistenia výšky daňového výdavku sledovať skutočnú spotrebu elektrickej energie (napr. vyžiadaním samostatného elektromera od dodávateľa len pre účely monitorovania elektromobilov) a viesť osobitné záznamy spotreby elektrickej energie v prepočte na 100 km jazdy. Pri vlastnom meraní spotreby elektrickej energie je možné primerane použiť aj postup stanovený v Oznámení Ministerstva financií SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a špeciálne použitie (publikované vo Finančnom spravodajcovi      č. 12/2000), alebo
  • meračom (zabudovaným priamo vo vozidle), prostredníctvom ktorého by sa dal zistiť presný odber kWh elektrickej energie.

Náhrada za použitie súkromného elektromobilu na služobné účely  

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov nerieši spôsob výpočtu/uznania náhrady za použitie elektromobilu. Rozsah náhrad a podmienky ich poskytovania zákon upravuje iba pre pohonné látky ako je benzín, nafta, plyn a ich kombinácia. V prípade elektromobilov je pohonnou látkou elektrická energia a v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii elektromobilov sa neuvádza spotreba, ale len výkon.

Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodnú na žiadosť zamestnanca na použití súkromného elektromobilu na služobné účely, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhradu v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Toto nie je možné uplatniť v prípade, ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa (pričom pod pojmom motorové vozidlo chápeme v súvislosti so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov každé nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom okrem vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím a trolejbus, tzn. aj elektromobil je motorovým vozidlom).

Ak zamestnanec použije vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, postup výpočtu cestovných náhrad je obdobný ako pri používaní súkromného vozidla nezaradeného do majetku u SZČO, t. j. zamestnanec má nárok na náhradu za každý jeden km pracovnej cesty vo výške 0,193 EUR (v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa dá uplatniť náhrada za každý jeden km jazdy aj pri elektromobile, ktorý nie je zaradený do obchodného majetku), tiež za nákup pohonných hmôt prepočítaných podľa cien platných v čase ich nákupu (u elektromobilu je to v ideálnom prípade doklad z nabíjacej stanice) a iných výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou (sem patria napr. diaľničné známky, parkovné a i.). Výsledná suma náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Po takto vypočítanej a vyplatenej cestnej náhrade zamestnancovi nesmie účtovná jednotka opomenúť uviesť k 31.01. nasledujúceho roka dané vozidlo v daňovom priznaní a to podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel, pričom daň na úhradu bude za elektromobil nulová.      

Daňové odpisovanie elektromobilu

Novela zákona o dani z príjmov zavádza od 01.01.2020 novú odpisovú skupinu tzv. “0“ s dobou odpisovania dva roky. Uvedené slúži najmä na podporu elektromobility, keďže do tejto novej skupiny budú patriť len tie motorové vozidlá, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie” uvedené „BEV” alebo „PHEV” v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdrojom energie. Inými slovami, podnikateľské subjekty budú môcť do daňových výdavkov zahrnúť celú hodnotu elektromibilu resp. hybridu už počas dvoch rokov namiesto štandardnej štvorročnej doby.